Zásady hygieny chovu kanárikov
Čo platí vo všeobecnosti – je lepšie chorobe predchádzať ako ju liečiť – platí v chove kanárikov dvojnásobne nakoľko je ich organizmus veľmi chúlostivý. Zdravie chovancov je totiž základom úspešného chovu a mnohé choroby môže chovateľ spôsobiť nechtiac sám a to nedodržaním hygieny, nesprávnym kŕmením, zlým umiestnením chovaných zvierat či krížením málo životaschopných jedincov.
Základnou požiadavkou je dodržiavanie prísnej hygieny. Väčšie voliéry treba čistiť minimálne raz týždenne, malé klietky denne. Bydlá, nádoby na vodu aj krmivo čistíme denne, dezinfikujeme občasne podľa potreby. V prípade používania misiek na kúpanie tieto berieme po okúpaní zvierat aby z misiek nepili, voda po okúpaní môže obsahovať choroboplodné zárodky takže je potrebné ich odstrániť. Chovné klietky musia byť umiestnené v dobre vetrateľných miestnostiach bez prehnaného prášenia sa a majú byť dostatočne veľké na to aby mali kanáriky dosť fyzickej námahy pri lietaní a hľadaní potravy.
Veľmi dôležité je vedieť vizuálne odhadnúť zdravotný stav jedinca. Zdravý kanárik má rýchly a pružný pohyb, čisté oči a bystrý pohľad, nesmie mať prerastený alebo zdeformovaný zobák, bruško má byť zaoblené (v prípade samičky, samci majú kratšie a vpadnuté bruško) a bez škvŕn. Nohy majú byť zdravé a perie hladko priliehať. Zdravý a výborne chovaný kanárik sa dožíva 15 – 20 rokov.
Naopak nezdravé zviera je na prvý pohľad ľahko rozoznať. Sedáva v kúte klietky, má smutný výzor, našuchorené perie a občas schováva hlavu pod krídlo. Samčekovia v zlom zdravotnom stave nespievajú, často sedia pri spánku na oboch nožičkách, je krotký až apatický, prudko dýcha, neprijíma potravu prípadne semená len drví no nežerie. Trus je riedky, hlienovitý, zelenkastej farby a nápadne zapácha, prípadne má vtáčik zápchu a nevie sa vyprázdniť pričom potriasa chvostom. Choré zviera musí byť umiestnené separátne od ostatných v samostatnej klietke – karanténnej. Tu treba dodržiavať ešte prísnejšiu hygienu ako pri štandardnom chove pričom dezinfekcia je nutná na dennej báze. Prvým príznakom kultúrnych plemien je degenerácia ktorá môže postihnúť ktorúkoľvek časť tela prípadne vplýva na životaschopnosť celého organizmu. Choré kanáriky nesmú byť kŕmené vaječnou zmesou, zeleným šťavnatým krmivom, repkou, konopným semenom a neprevareným prosom. Podávame len suché nahrubo pomleté semená – ovos, pohánku, ľanové semeno, mak a prevarené proso. Po zlepšení stavu môžeme pridať piškótu a karotku (postrúhanú).
Je veľmi dôležité venovať patričnú pozornosť aj hygiene krmiva. Musí byť čerstvé (najlepšie z poslednej úrody), dobre dozreté a bez nečistôt, v žiadnom prípade nie stuchnuté a napadnuté plesňou. Krmivo musí byť uskladnené v suchej miestnosti a najlepšie vo vzdušnom vreci kde nie je možnosť vzniku plesne a krmivo pravidelne premiešavame. Pred podávaním ho ešte preosejeme, vyfúkame plevy, prepláchneme v studenej vode a podávame po vyschnutí. Zelené krmivo a ovocie taktiež pred podávaním umyjeme a osušíme, nesmieme používať chemicky ošetrené ovocie. Zvyšky krmiva denne odstraňujeme, šupky zo semien vyfúkame a doplníme čerstvými semenami a trusom znečistené krmivo vyhadzujeme ihneď.
Dodržiavaním týchto zásad je zminimalizovaná možnosť vzniku nežiadúcich ochorení.
Fotografia: © BigStockPhoto.com