Kanárik divý a šľachtené plemená
Kanárik divý (serinus canarius) pochádza z Kanárskych ostrovoch, ostrovoch Azory a Madeira a v pôvodnej forme tam žije dodnes. Od tohto druhu sú odvodené a vyšľachtené všetky farebné mutácie a druhy kanárikov. Divý kanárik má 13 centimetrov a sfarbenie samca je zelenožlté, samička je sivohnedá, pričom mláďatá sa podobajú sfarbením na samicu. Oči má tmavohnedé, zobák a pazúriky sú rohovinové. Sfarbenie divého typu spôsobujú žltá základná forma, čierny eumelanín a hnedý feomelanín.
Párenie a hniezdenie divých kanárikov začína v prírode od marca a opakuje sa tri až štyri razy za sebou. Samička znáša zvyčajne päť vajec podobných ako má aj domáci kanárik. Mláďatá sa liahnuť po dvoch týždňoch a ďalšie dva týždne trvá kým mláďatá vyletia z hniezda. Kŕmia ich striedavo obaja rodičia a to semenami, drobným hmyzom a ovocím.
Kanárik poľný (serinus serinus) je najbližší príbuzný kanárika divého a žije aj v južnej Európe. Prilieta k nám v apríli a odlieta ako ostatné sťahovavé vtáky v októbri. Je žltej až žltozelenej farby so sivozeleným chrbtom a zelenkastým bruškom. Tento kanárik poľný sa môže spáriť s domácim kanárikom a odchovajú aj mláďatá.
Šľachtené žlté kanáriky vznikli ako prvá farebná varianta kvôli miznutiu buniek melanínu vplyvom domestifikácie. Neskôr sa chovatelia zamerali na šľachtenie červených kanárikov ale nie na základe genetiky no kŕmením prírodných farbív. Toto neprinieslo očakávaný úspech tak sa vydali cestou genetického šľachtenia – kríženie s čížikom ohnivým čo dalo podklad na vznik oranžových a červených kanárikov. V súčasnosti je už známych niekoľko plemien na základe farebných variant – žltý intenzívny aj neintenzívny kanárik, červenoachátový kanárik, biely dominantný, bieločierny kanárik, severoholandský kanárik, parížsky trubač, japonský hrbáč a pod. Už niekoľko storočí sú známe okrem farebných variant aj postavové kanáriky, ktoré majú odlišný exteriér aj štruktúru operenia. Delia sa na päť skupín : kučeravé kanáriky, postojové kanáriky, vlastné postavové kanáriky, chocholíkaté kanáriky a kresbové kanáriky.
Ku kučeravým kanárikom patrí niekoľko výrazne sa odlišujúcich plemien – francúzsky trubač (najväčší z kučeravých kanárikov, má vývrtkovité pazúriky), severoholandský kanárik (rovný postoj, kučery na prsich, bokoch a chrbte), švajčiarsky kučeravý kanárik (kosákovitý postoj a trojmiestne kučery), padovánsky kučeravý kanárik (má chochol na hlave) a fiorino (malý postavový s chocholíkom na hlave a kučeravým krycím perím krídel).
Postojové kanáriky majú charakteristický hrbatý postoj podľa čoho dostali aj názov „hrbáče“. Patria sem 4 plemená: belgický hrbáč (najstaršie plemeno, veľmi vyhľadávané, jeho postoj pripomína číslicu 7), škótsky hrbáč (športové plemeno s kosákovitým postojom), mníchovský hrbáč (veľký kanárik – 16 cm, hlava je na rozdiel od ostatných najvyšším bodom postavy) a japonský hrbáč (vznikol krížením všetkých troch plemien, má drobnú postavu a klenuté zaguľatené prsia).
Fotografia: © BigStockPhoto.com
